Choď na obsah Choď na menu
 


Tak a teraz čo??

10. 9. 2012

..... ako je to došľaka možné, že jedna debilná veta od toho človeka ma dokáže tak zdeptať... to je na neuverenie... že sa proste len nechápavo pýtate "ako niekto môže niečo také povedať" a že je to úplne absorudné.. tak strašne že nechápete ako... je možné že nevidí tú absoruditu...  že je to strašne "devilish" o tom už ani nehovorím, pritom on je priam presvedčený o tom, že ja som celá "devilish" a proste to je úplne šialené... alebo diabol samotná, pričom on mi pripadá tiež ako diabol samotný.. v úvodzovkách samozrejme, ale proste... niektorí ľudia majú takú silu v slovách, že vás to úplne ničí a zničí ak sa nerozondíte.. lenže ono vás to ničí a zničí aj keď s tým nič nerobíte.. Lenže, dá sa s tým niečo urobiť? Nie, nedá... Možno tu existuje ešte niečo také, že vždy? ale to naozaj neviem, k istej osobe cítite väčšiu povinnosť než k ostatným.. Takže máte dvoch ľudí, ktorí si o sebe navzájom myslia, že sú "diabli", pritom len vy to cítite že jak došľaka blízko k sebe máte, lebo proste máte (a vždy ste nejakým podivným spôsobom mali) napriek tomu všetkému..   A čo je na tom najblbšie, že je to váš otec..