Choď na obsah Choď na menu
 


Tak som si vynadala...

23. 8. 2012

Dnešná jazda v autoškole bola katastrofa. Najhoršia vôbec. Tak trochu som ju prespala v mrákotách neviem z čoho. Buď z toho aká som piča alebo z toho jak na mňa ten inštruktor bliaka a aká som piča alebo ešte z niečoho iného? Lenže on asi fakt mal prečo bliakať. Keby vedľa mňa nesedel, tak si to fakt neviem predstaviť. A to je ten problém. Keďže tam sedí, tak sa tak trochu (dosť) spolieham že šak on to zachráni. Hm, lenže pri mne si ani on nie je istý či zachráni a to je už dosť blbé. Mala by som sa nejako spamätať, ale neviem ako keď stále do mňa niečo hučí a ja už ani nie som schopná ho počúvať nieto ešte si uvedomovať čo to vlastne hovorí. Úplný fail momentálne teraz. Milión päť chýb a ja už vlastne ani neviem čo robím. Šak to zase nejak zachráni. "Vám nevadí že ste v protismere?" "Hm, no čo ja viem, v protismere teraz nič nejde, tak ani veľmi nie...ale aj keby išlo asi by mi to bolo dosť jedno" (by som mu najradšej povedala) Šak by hádam zbadal že sme autoškola, ktorá sa pokúša odbočiť. Jasné, ja som teda suprová..(uvedomujem si niekde v duchu). Snažím sa byť pokojná, namiesto toho som sprosto flegmatická.. "Prečo tak trháte tú páku?" "Som nervózna zo seba." (to bolo dokonca aj úprimné). Konečne sme sa dostali na takú cestu, kde som si trochu oddýchla.. a potom sme z nej zase zišli a zase to začalo odznova. Myslím na to, či sa teraz chytá za hlavu. Určite si bude musieť poriadne zapáliť keď skončíme. Druhá polovica sa nesie v duchu že za mňa musí zastaviť na prechode, zase si vypočujem.. a myslím si, či fakt musím zastavovať na každom prechode.. Veď to nikto nerobí. Nuž on to zrejme robí, ale radšej nehovorím nič. Dnes som už drzá aj tak dosť... Keď sa s ním začnete pomaly hádať o tom, kedy pridávať plyn v zákrute.. To som fakt prehnala. Dneska som to fakt prehnala. Na rozlúčku vyrovnane poviem dovidenia, akoby sa nič nestalo a že dneska mám nejaký blbý deň a on je v pohode, dokonca ešte aj milý. Vystúpim a je mi do plaču, nadávam si asi takých 5 minút že čo som to ja za piču a najviac ma asi dojalo, že bol na konci ešte aj milý.. Milý chlapík a mňa to fakt mrzí, lebo som bola dneska strašne mimo a on mi vlastne len dobre radil čo mám robiť a ja som ho nebola schopná ani počúvať a fakt to musel mať so mnou ťažké.. Nie som taká dobrá, ako si o mne (možno) myslíte. Niekedy som strašne hrozná..

A o deň nato bol Andrej zase milý.. a zlepšil mi náladu nenormálne.. ja dokážem byť úplne preč z milých ľudí, ale nie z pokrytecky milých.. samozrejme..